
Cukor nebezpečný zabijak!
Všetci vieme aké ťažké je vzdať sa cukru. Cukrovka spôsobila v zdraví detí i dospelých toľko problémov, že mienka o potrebe zredukovať konzumáciu takýchto potravín sa všeobecne rozšírila. Napriek tomu sa však zdá, že toto varovanie jedným uchom prijmeme a druhým vypustíme bez toho, aby sme si uvedomili signalizujúce nebezpečenstvo: keď sa objaví cukrovka alebo iná porucha.
No ak nevyobcujete tohto démona zo svojho jedálneho lístka, nikdy sa nezbavíte závislosti. Poobzerajte sa po kuchyni a uvedomte si, z koľkých miest na vás striehne tento diabol. Cukor je ako droga a výrobcovia potravín vedia, že keď ho budú pridávať do svojich výrobkov, budete sa vracať a chcieť čoraz viac a viac. Zistite si z čoho sa skladajú vaše cereálne raňajky, chlieb, krekry...
Ak jeme rafinovaný cukor v akejkoľvek forme - v potrave, v sladkostiach alebo tekutinách - kvasí v tele a vedie k tvorbe kyseliny octovej, kyseliny uhličitej a alkoholu. Kyselina octová je silná, ničivá kyselina, ktorá sa používa napr. na leptanie bradavíc na koži. Ak pôsobí tak ničivo na povrchu kože, ponechám vašej fantázii, akú škodu spôsobí na citlivej sliznici čreva. Jej účinok je dokonca ešte markantnejší, ak sa do tela dostáva rýchlo. Vzhľadom na jej sklon viazať na seba tuky v nervovom tkanive, vedie táto jej reakcia až k ochrnutiu.
Alkohol pôsobí rovnako ničivo a dokonca ešte zhubnejšie, pretože sa v tele stáva rozpúšťadlom pre substancie, ktoré sú rozpustne len v alkohole a dajú sa len ťažko znovu vybudovať. Má sklon pomaly narúšať obličkové tkanivo. Napáda nervy, ktoré majú úzke spojenie s mozgom a osobitne narušuje najmä funkciu vnímania, schopnosť koncentrácie a pohybu.
Cukor, ktorý jeme alebo pijeme v malinovkách a nápojoch typu koly, škodí najmä podžalúdkovej žľaze. Je to najaktívnejšia žľaza nášho tráviaceho ústrojenstva, ktorá je uložená v ohybe dvanástnika , do ktorého vyúsťuje aj jej vývod. Dodáva sem potrebné tráviace šťavy, ktoré umožňujú trávenie rôznych potravín súčasne. Ak jeme niečo čo obsahuje cukor, podžalúdková žľaza je jednak preťažená a jednak vystavená ničivým reakciám. Cukor je "mŕtvy" rafinovaný produkt a škodlivé reakcie vznikajúce jeho trávením sú príčinou mnohých chorôb a ťažkostí.
Do tejto kategórie patrí biely a hnedý cukor, cukor trstinový a ostatné druhy cukru, nevynímajúc melasu a javorový sirup. Všetky sa získali pri vysokej teplote. Biely cukor pôsobí extrémne ničivo a degeneratívne, pretože obyčajne je "rafinovaný" pomocou kyseliny sírovej. Rafinovaný cukor škodí najmä zubom. Parodontóza nás napr. neprepadne z čista jasna. Je výsledkom zákernej, pomalej degenerácie ďasien a zubov, spôsobenej nadmernou konzumáciou potravy obsahujúcej cukor a škrob v uplynulých rokoch.
Cukor nie je škodlivý len sám o sebe. Ak sa konzumuje v nejakej forme spolu s ovocím, ničí aj jeho hodnotu. Chemický proces pri trávený sa úplne zmení a v tele sa vytvorí obrovské množstvo kyseliny. Ak si želáte uzdraviť sa a omladnúť, musíte úplne vynechať všetky druhy priemyselného cukru, všetky potraviny a nápoje, ktoré ho obsahujú a všetky sladkosti.
Pre ľudské telo sú užitočné len cukry prírodné, ktoré obsahuje ovocie a prirodzene med. Všetky ovocné plody a mnoho zeleniny obsahujú v surovom stave prírodný cukor , známy ako fruktóza.
V najjednoduchšej forme je cukor šťava z cukrovej repy a trstiny. Ak sa používa v surovej, prirodzenej forme, je to v poriadku. No počas rafinovania sa zničia všetky enzýmy, vláknina, vitamíny a minerálne látky. Najprv sa izoluje šťava. Tá sa potom varí, aby zhustla a vykryštalizovala sa. Potom sa odstredí a oddelí sa sirup. Potom sa cukor umyje, prefiltruje, aby sa odstránili všetky necukrové zložky a získal bielu farbu. (mimochodom, filtre na cukor sa vyrábajú spaľovaním zvieracích kostí. Bŕŕŕ.) Napokon sa cukor vysuší a naporciuje. Ako je vidieť cukor nemá nijakú nutričnú hodnotu.
A zvyčajne sa pridáva do jedál, ktoré obsahujú kopce tuku, prázdnych kilojoulov a cholesterol. Takže pre obsah cukru sa stanete závislými od potraviny, ktorá má vysoký obsah nasýtených tukov a kilojoulov. Rafinovaný cukor ako jednoduchý sacharid sa dáva do súvislosti s hypoglykémiou, prebujnením kvasiniek, oslabenou imunitou, hyperaktivitou, poruchami pozornosti,, zväčšenou pečenou a obličkami, zvýšeným obsahom kyseliny močovej v krvi, duševnými a emotívnymi poruchami, zubným kazom a nerovnováhou neurotransmiterov v mozgu.
Navyše budete vďaka rafinovanému cukru čoraz tučnejší. Prebytočné zásoby tuku sa ukladajú v pečeni ako glykogén. Keď je však pečeň plná tuku, prebytočné množstvo sa vracia do krvného obehu ako mastné kyseliny. A skončí na vašich bokoch, bruchu, stehnách a zadku!
Môžeme smelo povedať, že cukor je pre organizmus ako droga a ľudia, ktorí ho často používajú, skôr či neskôr podľahnú rovnakej degenerácii ako ľudia chorobne závislý na drogách.
Fruktózový sirup z kukuričného škrobu je ďalšia potvora, ktorá si našla cestu do nespočetného množstva jedál. Výrobcovia ho pridávajú takmer do všetkého: do džúsov, piva, jogurtov, energetických tyčiniek, keksov, cukríkov, chleba, ba aj do mrazených jedál. Poľnohospodári ho majú radi, pretože jeho výroba je veľmi lacná. Rovnako ako rafinovaný cukor má negatívny, priam dramatický účinok na hladinu cukru v krvi. Podľa výzkumov Amerického časopisu klinickej výživy ( Amerikan Journal of Clinikal Nutrition) cukrovka a obezita priamo súvisia s používaným rafinovaného cukru a fruktózového sirupu.
Náhrady cukru sú ešte horšie ako cukor. Umelé sladidlá nie sú výnimkou. Sú zlé rovnako ako rafinovaný cukor a fruktózový sirup. ASPARTÁM (prísada, ktorá často nahrádza v nápojoch a potravinách cukor) je príčinou mnohých hrozných chorôb ako:
- Artritída
- vrodené chyby,
- Fibromyalgia
- Alzheimerova choroba
- tuberkulóza kože či cukrovka
Keď sa vám dostane do tela metylalkohol, čo je jedna zo zložiek aspartámu, premení sa na formaldehyd. Formaldehyd je toxický a karcinogénny. Vo vedeckých laboratóriách sa používa ak dezinfekčný alebo konzervačný prostriedok. Ak sa aspartám spojí so sacharidmi, znižuje v mozgu produkciu serotonínu. Aby bol človek šťastný a vyrovnaný, musí mať zdravú hladinu serotonínu. Takže bublinkové nápoje môžu zapríčiniť, že budete tučný, chorý a nešťastný.
PRESTAŇTE JESŤ JEDLÁ A PIŤ NÁPOJE OBSAHUJÚCE ASPARTÁM! Napriek tomu, že existuje 92 (!) rozličných príznakov spôsobených aspartámom v organizme, úrad pre potraviny a liečivá napokon v roku 1996 odsúhlasil jeho používanie bez obmedzenia!
Umelé sladidlá sú veľmi kyselinotvorné! V našej krvi existuje určitý pomer kyselín a alkálií. Všetko, čo zjeme, má určité pH. Pri zažívaní sa čiastočne mení pomer jednoduchých minerálnych látok v tele podľa ich obsahu v pokrme. Keď sa náš organizmus priveľmi zakyslí, je oveľa náchylnejší na choroby. Niekedy sa dozvieme, že sme chorí, až keď je neskoro. No všimneme si mierne ochorenia ako kožné problémy, alergie, bolesti hlavy, nádchy, kvasinkové infekcie alebo vážnejšie choroby ako poškodenie štítnej žľazy, pečene a nadobličkovej žľazy. Ak je naše pH priveľmi vysoké, organizmus zareaguje, aby sa chránil. Aby kyselinu zneutralizoval, vyberie minerálne látky zo zásobární tela. Keď sú zásoby malé, organizmus začne odoberať minerálne látky z kostí a svalov. Je pravdepodobné, že rakovinovým bunkám sa dobre darí v kyslom prostredí.
Logicky by sa dalo očakávať, že citrusové ovocie je kyselinotvorné. Nie je to tak. Keď sa citrus dostane do organizmu je zásaditý. Citrusy obsahujú draslík a vápnik, čo sú zásadité minerálne látky. Takmer všetko ovocie, zelenina a strukoviny sú zásadité potraviny. Ďalšie sú morské riasy, miso, sója a tofu.
Cukor vyrobený varením cukrovej repy v cukrovaroch je zdraviu škodlivý. Rafinovaný, továrensky vyrobený cukor spotrebuje pri metabolizme veľké množstvo minerálnych látok, dôležitých pre organizmus. Ide o sodík, horčík a vápnik. Ak tieto prvky nemáme v dostatočnom množstve k dispozícii, nadmerne sa odčerpávajú z telových zásob. Ide predovšetkým o vápnik, ktorý sa odčerpáva z kostí a zubov, čo spôsobuje osteoporózu a zubný kaz.
Cukrová repa v prirodzenom stave obsahuje celý rad minerálnych látok, ale aj vitamíny, enzýmy a polysacharidy. Všetky tieto zložky sú dôležité pre ľudský organizmus, no po varení a rafinovaní zostane iba znehodnotený škodlivý produkt - biely cukor. Aj cukry sú pre organizmus veľmi dôležité, ale nie v tejto forme. Ľudský organizmus je schopný metabolizovať len jednoduché cukry, ktoré si sám izoluje z polysacharidov. Tie potom pomaly, postupne prechádzajú do krvi na ďalšie spracovanie.
Zvýšenie hladiny krvného cukru je signálom pre pankreas, aby dodal krvi inzulín. Po použití bieleho cukru náhle stúpne hladina krvného cukru a pankreas ihneď dodá zvýšenú dávku inzulínu. Takto vzniká diabetes (cukrovka). Inzulín sa môže dodať do tela aj zvonku. V tomto prípade môže pankreas definitívne stratiť schopnosť produkovať inzulín. Iným rizikovým faktorom pre diabetika je, keď neprijme včas neznehodnotené enzýmy a vitamíny, ktoré by umožnili pankreasu, aby sa zotavil. Vtedy sa jeho choroba stane doživotnou. Pri dnes bežnej diéte cukrovkára, ktorá povoľuje potraviny živočíšneho pôvodu (nasýtené tuky a cholesterol), diabetik nezomiera na cukrovku, ale na infarkt, mozgovú porážku alebo na rakovinu.
Pri metabolizme rafinovaného cukru sa v organizme ničí aj vitamín B, takže okrem poškodenia kostí a zubov vznikajú ochorenia srdca, obličiek, mozgu a nervov.

Rozhovor s MUDr. Jozefom Jonášom
Sladká chuť je v prírode známkou, že je jedlo kaloricky výdatné a tiež že nie je jedovaté. Ešte v čase mezolitu, teda v období asi pred 10 000 rokmi, bola sladká, kaloricky bohatá potrava vzácnym darom, ktorý musel byť vychutnaní. Keď naši predkovia objavili sladké plody alebo medom, plásty divých včiel s medom, bolo logické, že sa prejedli, pretože nevedeli, kedy zase na takú vzácnosť narazia. Vďaka tomu v sebe nemáme zakódovaný fyziologický signál znamenajúci STOP SLADKÉMU. MUDr. Josef Jonáš sa problematikou cukrov vo výžive zaoberá už viac ako štvrť storočia. Nedávno vydal spoločne s Jiřím Kuchárom knihu Zdravie v ohrození s podtitulom Horká pravda o sladkom cukru. Opýtali sme sa ho, ako sa vlastne cukor dostal v tak obrovskom množstve do nášho jedálnička a prečo nám škodí: \ "V historickom prehľade sme v našej knihe uviedli ako jeden zo zlomov rok 632, kedy zomrel Mohamed a niektorí z jeho nástupcov porušili prikázania Koránu - jedli bravčové, pili víno aj fajn sladkú »saracénskú šťavu«. Počas arabského vojenského ťaženia sa potom v ich armáde objavila rada nových chorôb. Je nutné poznamenať, že v tom čase síce ešte nešlo o rafinovaný cukor, ale neblahé dôsledky to už prinieslo. Ďalší zlom prišiel počas napoleonských vojen, kedy sa Francúzsko dostalo do námornej blokády, ktorá bola spojená s prerušením dodávok trstinového cukru. Bolo treba nájsť iné riešenie, a tak v roku 1812 objavil Benjamin Delessert metódu, ako z babylonskej repy vyrobiť nový druh cukru. Diktátor ho odmenil Rádom čestnej légie, v školách zaviedol kurzy o spracovaní cukrovej repy a vláda počas niekoľkých mesiacov udelila na 500 licencií na výstavbu cukrových rafinérií. \ "
Omamná chuť sladkého šťastia
Ďalšou významnou postavou, ktorá sa zapísala do dejín cukru, bol americký prezident Richard Nixon, ktorý po roku 1971 prebudil v USA pestovateľskú explózii kukurice. Predvolebný ťah mu vyšiel, ceny potravín výrazne klesli a priemysel čoskoro našiel metódy, ako haldy kukurice zhodnotiť. Zhodou okolností totiž v tej dobe Japonci zverejnili svoj vynález fruktózovo - glukózového sirupu z kukuričného škrobu. Pre laikov je nerozoznateľný od stolného cukru z cukrovej trstiny alebo repy cukrovky, je ale výrazne lacnejší. Keď na neho roku 1984 prešli výrobcovia sladkých limonád, mal svet naplno pocítiť sladké opojenie ...
Má človek v dnešnej dobe šancu tomuto opojeniu vôbec uniknúť?
Problém je v tom, že dnes nájdeme cukor aj tam, kde by sme ho neočakávali - napríklad v trvanlivej saláme alebo tvrdom syre. Človek sa tak ocitá v bludnom kruhu závislosti. Je totiž známe, že po požití cukru prichádza úplne automaticky vzostup jeho hladiny v krvi a na túto situáciu reaguje pankreas, ktorý začne veľmi prudko produkovať inzulín. Krv zaplavená inzulínom hladinu cukru opäť zníži, často aj pod počiatočnú hodnotu, a to spôsobí, že dostaneme chuť na ďalší prídel cukru ...
Dá sa teda povedať, že sme presýtení cukrom?
Bohužiaľ je to tak. Na sladkú chuť sú odmalička programované hlavne deti, a to nielen reklamou na najrôznejšie sladkosti a sýtené nápoje. Napríklad v obľúbenom seriáli Včielka Mája nájdete slogan \ "Ľavá, pravá, seno, sláma, kocka cukru silu dáva \".
Vy ste sa vo vašej knihe zamerali hlavne na priemyselný cukor. Je škodlivejší ako treba med?
Priemyselný cukor je čistá chemikália, ktorá nemá s prírodnou látkou už nič spoločné. Naopak, z nášho organizmu vysáva vitamíny, minerály a stopové prvky. Pripomeňme si postup jeho výroby, ako ho podal roku 1931 nemecký špecialista na výživu Kurt Lenzner. Nedomnievam sa, že sa na tom odvtedy niečo zásadné zmenilo: \ "Náš biely cukor väčšinou získavame z repy cukrovky. Tá sa po umytí nakrája na rezne a potom vylúhuje. Aby sa cukrová šťava vyčistila, pridáva sa vápno. Tento proces zničí v dôsledku svojej alkalickej reakcie skoro všetky vitamíny. Do tekutiny zmiešanej s nehaseným vápnom sa privedie kyselina uhličitá, aby sa vápno vylúčilo. Takto nasýtená tekutina sa napumpuje do filtračných lisov, aby sa cukrová šťava oddelila od zrazeniny. Po ďalšom spracovaní síranom vápenatým, kedy je šťava súčasne odfarbená kyselinou sírovou, teda vybielená, sa odparovaním riedka šťava premení vo veľmi hustú šťavu a varí sa vo vákuu, až skryštalizuje. V odstredivke sa potom oddelí sirup a surový cukor. Potom, čo sirup kvôli získaniu surového cukru nižšej kvality niekoľkokrát podstúpi zvarovanie, ochladzovanie, kryštalizáciu a odstreďovanie, zostáva ako výsledný sirup melasa s vysokým obsahom necukornatých látok. Tá sa používa na výrobu liehu a tiež na kŕmenie dobytka. Surový cukor, v ktorom už nie sú vôbec žiadne vitamíny, musí byť ešte v rafinériách premenený na spotrebný cukor, k čomu je potrebné opätovné čistenie vápnom a kyselinou uhličitou a opätovné bielenie kyselinou sírovou. Na záver nasleduje filtrácia cez živočíšne uhlie a kryštalizácia. \ "
To je naozaj silné čítanie. Ponúkate v knihe nejaké riešenie, alternatívy alebo náhrady?
Celý rad, pretože naozaj nie je cukor ako cukor. Nechceli sme napísať len knihu varovnú, ale predovšetkým užitočnú. Náš organizmus totiž cukor nutne potrebuje a my sme sa snažili vysvetliť, ktorý je ten správny. Som rád, že sa nám to podarilo.
MUDr. Josef Jonáš