Vplyv cukru na mozog.

Všetci vieme, že strava bohatá na cukor vedie k obezite, cukrovke, hyperaktivite, zubnému kazu, osteoporóze a rade ďalších chorôb. Na Kalifornskej univerzite (University of California) vykonali štúdiu na krysách, ktoré rozdelili do troch skupín. Jednu skupinu živili čistým glukóza-fruktózovým sirupom, čo je bežné sladidlo používané do limonád, sušienok a ďalších výrobkov predovšetkým pre deti. Druhá skupina bola kŕmená týmto sirupom, zároveň dostávala aj omega-3-mastné kyseliny. Tretia skupina dostávala stravu, ktorá neobsahovala ani cukor ani omega kyseliny. Po šiestich týždňoch kŕmenia pustili vedci krysy do bludiska. Krysy kŕmené len cukrovým sirupom mali problém sa v bludisku zorientovať a boli pomalé. Krysy kŕmené sirupom a omega-3-mastnou kyselinou (ľanovým olejom) na tom boli lepšie. Najúspešnejšie boli krysy z tretej skupiny.

Je zrejmé, že cukor poškodzuje funkciu neurónov a tým narúša proces učenia a pamäť. Pri dlhodobej konzumácii cukru dochádza k trvalému poškodzovaniu neurónu, teda nervové bunky. Nadbytok rafinovaného cukru môže blokovať membrány a tým spomaľovať komunikáciu medzi nervovými bunkami. Cukor zvyšuje negatívne pôsobenie voľných radikálov, ktoré poškodzujú bunky a vytvárajú takzvaný oxidatívny stres. Rafinované cukry narušujú synaptické procesy, a teda činnosť neurónov, ktorými potom prechádzajú zlé signály, zlé informácie. Podporujú tvorbu mozgových vĺn typu delta, ktoré zhoršujú proces myslenia. V konečnom dôsledku cukry neurón ničia. Obzvlášť deti vo veku 0-6 rokov sú citlivé na príjem rafinovaného cukru alebo nevhodných foriem cukru. V tomto období sa deti rýchlo vyvíjajú a škody, ktoré cukor spôsobuje svojím pôsobením, sú nezvratiteľné. Cukor spomaľuje a obmedzuje vývoj neurónov, a tak celkovo spomaľuje vývoj detí. Pretože chuť na sladké máme zakódovanú, je dôležité, aby rodičia dôsledne regulovali stravu svojich detí.

Podobne negatívne cukor ovplyvňuje staršie osoby, ktorým cukor spôsobuje degeneráciu neurónov. Ľudia stredného veku môžu zvrátiť negatívny vplyv cukru zmenou životosprávy a pomocou detoxikácie. U detí a starších osôb je ale poškodenie spôsobené cukrom trvalé.

Proces spôsobujúci toto poškodenie je jednoznačný. V prvej fáze, sa zaplaví náš krvný obeh glukózou. Cukor vyvolá aj vyplavenie serotonínu v mozgu, a tak nasleduje pocit blaženosti. Serotonín býva tiež nazývaný hormónom šťastia. Prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi stimuluje pankreas, ktorý začne vylučovať do krvi inzulín. Inzulín spôsobí prudké nasatie cukru do tkanív, kde sa z nich vytvára tuk.

Tiež mozog je zaplavený veľkým množstvom glukózy. Hladina cukru v krvi padá, človek začne byť unavený, pociťuje slabosť, nesústredenosť, dysfórie. Začne mať nutkanie k tomu, aby znovu zjedol cukor. Roztáča sa nebezpečná špirála pojedania sladkostí, aby sme si privodili pocit slasti a aktivity. Skutočný účinok je však opačný.

Fruktóza čiže ovocný cukor je skutočne potravina, ktorá mätie veľa ľudí. Jej prítomnosť v ovocí dáva akoby povolenie na to, aby bola považovaná za zdravý cukor. V ovocí je však viazaná na ďalšie látky, a to na vlákninu a minerály. Uvoľňuje sa totiž výrazne pomalšie ako izolovaná fruktóza tak, ako sa spolu s glukózou používajú predovšetkým na sladenie nápojov a priemyselne sladených sladkostí. V USA sa toto sladidlo nazýva HFC (High Fructose Corn Syrup). Tento sirup po požití neinformuje mozog, že už máme dosť kalórií, a preto mozog dáva príkaz k ďalšej konzumácii sladkostí, alebo aspoň nejakého jedla. Dochádza tým k úplnému rozbitiu prírodného reflexu, ktorý človeka informuje o sýtosti alebo hladu.

Výrobcovia sladkostí používajú ešte jedného triku. Znižujú obsah tuku vo svojich výrobkoch, pretože jesť tuk je predsa nezdravé, a mnohí si myslia, že pojedanie tuku vedie k obezite. Priemyselne spracované netučné potraviny sú však chuťovo nezaujímavé, až neprijateľné. Preto sa ich chuť doháňa cukrom, prípadne rôznymi chemikáliami, ako sú zvýrazňovače chuti. Organizmus hoci žiadny tuk nezjedol, vytvorí z cukru tuky, ktoré sa ukladajú okolo orgánov a podkožia a vzniká obezita.

Treba si riadne rozmyslieť, či budem konzumovať cukor tak, ako to spoločnosť ponúka, alebo či pochopím, že je to veľmi nezdravá záležitosť. Ak môžem niečo odporučiť, tak to, aby ste nemali sladkosti doma. Predídete tým ľahkej dostupnosti vo chvíli, keď vás prepadne chuť na niečo sladké. Zo všetkého najskôr však prestaňte piť sladené limonády. Ani limonády sladené náhradami cukru nie sú v poriadku, ale to je iná kapitola.

Výskumný tím University of Wisconsin zistil, že mozog môže na nadbytok rafinovaného cukru v potrave reagovať, ako by to boli vírusy alebo baktérie. Vytvára imunitnú reakciu, ktorá poškodzuje funkciu mozgu, spôsobuje takzvané kognitívne poruchy.

Vysoká hladina krvného cukru spojená s mentálne náročnou činnosťou je zároveň spojená s vysokou hladinou stresového hormónu kortizolu, ktorý poškodzuje pamäť. Dosť argumentov na to, aby sme boli v konzumácii cukru veľmi opatrní. Tým nechcem povedať, že cukor je absolútny jed, ktorého sa nesmieme ani dotknúť. Veľmi obmedzená konzumácia cukru proti súčasným zvyklostiam môže byť pre organizmus dokonca aj prospešná.

Iný pokus vykonaný Kalifornskou univerzitou a univerzitou v Los Angeles opäť ukazuje na problematiku rafinovaných cukrov, predovšetkým onoho spomínaného sladidla, ktoré sa vyrába z kukurice a ktoré je nazývané HFC. Tentoraz autori sledovali, čo sa deje v časti mozgu, ktorý sa nazýva HIPPOCAMPUS. Táto časť mozgu je mimoriadne dôležitá pre veľmi veľa mozgových prejavov, predovšetkým v oblasti emocionálnej a tiež v oblasti pamäti učenia a chovania. Krysy boli kŕmené dva mesiace stravou bohatou na cukor. Merateľné bolo zníženie priestorovej pamäte. Keď boli zvieratá kŕmené po dobu od dvoch do 24 mesiacov touto stravou, vykazoval už závažnejšie zmeny v tejto časti mozgu, v hippocampu. HFCs strava znižovala plasticitu neurónov, a to prostredníctvom znižovania takzvaného neurotropného faktoru (NF). Tento faktor je rozhodujúcou látkou pre vitalitu a fungovanie neurónov. Je významný hráč v dejoch týkajúcich sa učenia a pamäti. Zvieratá so zníženou produkciou BDNF vykazujú deficity v procese učenia a pamätania. BDNF chráni neuróny pred poškodením alebo chorobou. Zníženie hladiny BDNF ako následok konzumácia HFC potravy zbavuje neuróny ich prirodzenej ochrany pred starnutím, poškodením a nemocou. Previesť takéto experimenty na človeku je nemožné. Napriek tomu tieto pokusy na zvieratách ukazujú, že strava bohatá na rafinované cukry, zvlášť v dobe vývoja mozgu, závažným spôsobom poškodzuje funkciu mozgu. Dá sa povedať, že dnes je už úplne jasné, akým mechanizmom.

Veľmi dôležitú úlohu zohráva vznik takzvanej inzulínovej rezistencie, ktorý je spôsobený príjmom veľkého množstva týchto cukrov. Inzulínová rezistencia vedie k zvýšeniu hladiny glukózy v krvi a táto vysoká hladina cukru poškodzuje mozog. Ľudia trpiaci cukrovkou majú podstatne vyššiu nádej, že ochorejú Alzheimerovou chorobou než ľudia, ktorí toto ochorenie nemajú. Svoju úlohu hrá opäť vysoká hladina cukru v krvi. Mimo tieto mechanizmy je známe, že spracovanie veľkého množstva cukru vyžaduje prítomnosť vitamínu B, predovšetkým vitamínu B1 - thiaminu. Toto spracovanie tiež vyžaduje prítomnosť ďalších minerálov, napríklad magnézia, ale ako sme si uvádzali, aj chrómu. Zvlášť u starších ľudí keď klesá hladina vitamínov skupiny B, vedie to k zhoršenej funkcii mozgu a prejavujú sa symptómy podobné Alzheimerovej chorobe. Klesajú výrazne kognitívne mozgové funkcie. U detí spôsobuje nesústredenosť a horšie prepájanie nervových buniek. Konzumácia cukru spôsobuje aj prekyslenie žalúdka a s ním spôsobené zápalové zmeny na sliznici. Sliznica žalúdka vylučuje látku, ktorá sa nazýva vnútorný faktor, a táto látka je nevyhnutná k vstrebávaniu vitamínu B12. Bez tejto látky sa vitamín B12 z potravy ani perorálne prijímaných tabletiek nevstrebe. Je nevyhnutná pre vytváranie červených krviniek a krvného farbiva. Znížená hladina vitamínu B12 nielen poškodzuje krvný obraz, ale tiež poškodzuje funkciu mozgu, pretože vitamíny a skupiny B sú nevyhnutné pre dobrú činnosť nervových buniek. Nedostatok magnézia je dostatočne známy problém. Spôsobuje predráždenosť mozgových buniek a objavujú sa v nervových tkanivách akési mikro výboje. Nervové tkanivo v tomto prípade slúži ako akumulátor elektrických potenciálov. Tie musia prebiehať po presne určených dráhach v presnom programe. Ak dôjde k mikro výbojom, dôjde k narušeniu elektrickej aktivity rôznych regiónov mozgu, ale aj iných nervových tkanív. V týchto tkanivách potom dochádza k dráždeniu vedúcemu ku kŕčom, bolestiam, niekedy až epilepsii, kolapsu, migrénam, nesústredennosti, agresívnym prejavom a podobne. Primeraná konzumácia cukru, ktorá je však výrazne nižšia, než na ktorú si naša civilizácia zvykla, je preto najlepšou prevenciou pre rad zdravotných problémov. V knihe Zdravie v ohrození, Horká pravda o sladkom cukre, ktorú som napísal v spolupráci s pánom Jiřím Kuchárom, nájdete podrobné informácie o cukre a jeho škodlivosti na ľudský organizmus, príčinách závislosti. Ale čo je dôležitejšie, nájdete v nej tiež možnosti riešenia a liečby, a návod ako zo začarovaného cukrového kruhu von.

MUDr. Josef Jonáš