Múka - príčina mnohých chorôb.
Podobne ako priemyselne vyrábaný cukor, aj biela múka je úplne znehodnotená potravina. Tak ako cukrová repa, aj obilniny, z ktorých sa vyrába múka, sú v prirodzenom stave plnohodnotné, pre ľudskú stravu veľmi potrebné potraviny. Ibaže múdry človek - (Homo sapiens) chce ešte "vylepšiť" to, čo mu príroda poskytuje v dokonalej podobe. Vonkajšie obaly obilnín obsahujú okrem vitamínov, rôznych minerálnych látok a enzýmov aj stopové prvky a bielkoviny. Všetky tieto pre zdravý život nevyhnutné zložky sa pri výrobe bielej múky s otrubami odstránia a používajú sa na výkrm ošípaných. Biela múka obsahuje len škrob, ktorého sa nám hojne dostane v ostatných potravinách rastlinného pôvodu.
Pre neinformovaných sa bude zdať absurdné, že aj "chlieb náš každodenný", konzumovaný dnes vo veľkom množstve, je škodlivý. Ide totiž o to, že je pečený, to znamená - znehodnotený - pozbavený enzýmov a všetkých termolabilných vitamínov. Je silne kyselinotvorný. Reumatici - a nimi sú dnes skoro všetci dospelý ľudia - si chlebom chorobu zhoršujú.
Enzýmy a vitamíny (B,C) sú viazané na prchavé oleje, ktoré sa veľmi rýchlo vyparia zo skladovanej múky. V celom zrne sú tieto životne dôležité zložky zrna dokonale chránené obalmi. Nielen chlieb, ale aj všetky pokrmy vyrobené z múky a zo skladovaného šrotu - pečivá, cestoviny, cukrárenské výrobky sú znehodnotené, teda škodlivé.
Dôkaz, akou cennou potravinou sú obiloviny, nájdeme v knihách rímskych spisovateľov a básnikov. Keď sa rímski vojaci pripravovali na vojenskú výpravu, dostal každý niekoľko kilogramov pšenice. To bol celý ich proviant, s ktorým vystačili niekoľko mesiacov. Takto zásobení prešli cez Alpy, prešli celým Francúzskom a za Kanálom La Manche sa zmocnili južnej časti Anglicka. Dobré zásobovanie potravinami je predpokladom úspešnej výpravy. Rimania vedeli, že v prípade nedostatku iných zdravých potravín, ich možno nahradiť aj obilninami. V liečebnom ústave Birchera- Bennera v Zurichu úspešne liečia aj takzvané nevyliečiteľné choroby. Základným liečebným prostriedkom popri vylúčení potravín živočíšneho pôvodu zo stravy, je podávanie kaše musli. Túto skúsenosť využil aj jeden nitriansky lekár, ktorý sa tu vyliečil z " nevyliečiteľnej" kožnej choroby, psoriázy.
Keďže škrob v obilninách je škodlivý, vzťahuje sa to v rovnakej miere aj na potraviny pripravené nielen z bielej múky, ale aj z plno zrnej múky. Škrob sa totiž metabolizmom v organizme zmení na cukor, ktorý sa v prípade jeho nadbytku ďalej mení na tuk. Verným sprievodcom živočíšnych tukov je vždy cholesterol, ktorý zapríčiňuje všetky najzávažnejšie choroby.
Obilniny sú kyselinotvorné. Pečeným sa aj zásadotvorné potraviny rastlinného pôvodu stanú kyselinotvornými. V prekyslenom prostredí sa minerálne látky obilnín, ktoré sú viazané na organické enzýmy a vitamíny obilnín, tepelnou úpravou zničia. Z toho logicky vyplýva, že len organicky viazané minerálne látky v potravinách rastlinného pôvodu, v prirodzenom surovom stave, sú v ľudskom organizme vstrebateľné. Varením sa organicky viazané minerálne látky stávajú anorganickými a ukladajú sa na stenách tepien (arteroskleróza) v podobe kamienkov v žlčníku a v močových cestách. Jemné kryštáliky anorganických minerálov spôsobujú reumatické ochorenia, na ktoré trpí 90% civilizovaného ľudstva.
Dnešné obilie bolo vypestované Egypťanmi asi pred 7000 rokmi. Pôvodne to boli trávy, ktorých zrnká boli príliš malé. Egypťania však potrebovali výdatnejšie krmivo pre domáce zvieratá, ktoré chovali pre mäso. Obilniny vypestované krížením tráv, sú teda hybridné, čiže menejcenné.